11.08.2017

”Stano Filko: 2037” at Kunsthalle Bratislava [ENG/SK]

Redakcja
Stano Filko: 2037, exhibition view
”Stano Filko: 2037” at Kunsthalle Bratislava [ENG/SK]
Stano Filko: 2037, exhibition view

ENG

Professionals, colleagues, and close friends know that the date and place of the author’s birth played a significant role throughout his richly structured work. Both gradually became a conceptual as well as factual mytheme of the utopian „art-system” that Filko built and synthesized foremost in the last decades of his life. According to his birth certificate, Filko was born on June 15, 1937 in Veľká Hradná, a small village in the Trenčín District. However, the objective reality of the official record was constantly disrupted and layered by the author in the intentions of the ideal of „subjective-objective art” that originates in modern art. Influenced by conceptual art, Filko later turned to „merging art and life”. Instead of stating dates, the paintings and text arts especially from the late period feature a special triple date that says „13.14.15.JUNE”. This numerical code refers to the authenticated reality of Filko’s birth on June 13 and the official registration at the registry two days later.

Filko’s multifarious lifetime oeuvre has not yet been comprehensively processed. The exhibition catalogs as well as the published reflections of his work tend to focus on the selected themes or periods of Filko’s work. The only retrospective exhibition as of yet was presented by the State Gallery in Banská Bystrica in 2003 (Filkontemplaciakcieq, curators: A. Vrbanová, V. Beskid). Shortly after the unexpected death of the author, the Slovak National Gallery in Bratislava also organized a monographic exhibition (Poetry on Space – Cosmos, curators: L. Gregorová-Stach, A. Hrabušický), but a full-fledged retrospective with a monograph is still being prepared. Despite numerous exhibitions, expert analyses and reflections, Filko’s oeuvre remains exclusive to the involved „connoisseurs”. Even the recent project of the Slovak National Gallery, compiled relatively clearly and approachably, has not helped the wider public to fully understand the author. Thus, the questions of the processing methodology, reflection, as well as the exhibition presentation of the author is becoming increasingly urgent.

Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view

Content-wise, Filko’s work is defiant to the traditional artistic-historical rendition, not only for the absence of dating or its replacement by autobiographical data (which was mistakenly considered as antidating), but especially due to the fact that the author visually and semantically re-contextualized his older works ex-post, giving them a new reading. Each time, he integrated older and new works side by side retroactively within the framework of his current scope of knowledge. The pneumatic objects and environments from the late 1960s and early 1970s (i.e. Breathing – The Celebration of the Air, 1970), the form of which later appeared in Filko’s work in the new ideological context of the color spectrum and the chakra system (the series Balloons – 12 Color of Reality, around 2005), are the perfect examples of this approach, while the metallic objects of non-expressive colored and perforated rockets (the series Rockets 1st – 12 Chakra, around 2005) stem from Filko’s early graphic and spatial works (e.g. SPACE X. ROCKETS, 1967).

Hence, an exhibition model that would explore the development of the core subject matters within the context of the author’s autobiography could be quite innovative. The composition, sign structure, intertextuality and contextuality of Filko’s work impede its primary aesthetic reception, which the audience often finds complicated. An attempt to make his conceptually structured work more approachable through his personal (and very turbulent) story seems possible, and even relevant considering the nature of the work – the aim of which is to fuse art and life within the basic premises of conceptualism. The exhibition title 2037 refers to the futuristic-utopian accent of the author’s work after 2000, when he sought to express the universe through the color spectrum and its synthesis in the form of installations, objects, but also rather subtle concepts on paper. At the same time, the number represents the unfulfilled utopia of Filko’s own earthly life, which he not only spoke of in recent years, but also encoded it in the form of the birthday triad especially in his textual and visual works.

Modest but exclusively situated exhibition presents a selection of Filko’s works borrowed from collection of Slovak National Gallery in Bratislava and private collection, aiming to present his spatial, surface, as well as conceptual thinking about the structure of the world and being, as well as his own existence in it. Later on, he layered the gradually specified the system of the existential dimensions of human life (3.D. = Earth = red/4.D. = space = blue/5.D. = metaphysical = white) into the chakra structure through a 12-color spectrum. After returning from emigration in the USA in 1990, this universal-utopian system of expressing qualitative levels of life is present in most of his newer works and exhibition concepts. With regard to this color-semantic system, Filko focused on creating a complex environment, a total installation as an absolute world as such since approximately the mid-1990s, at first in his studio in Bratislava, later in his birthplace – the village of Veľká Hradná, where he was building a place for his art and message for many years. Through this approach Filko once again overlapped the objectivizing concept with his personal mythology, merging art and life.

Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view

The installation of 12 sheet metal rockets creates a certain peristyle. Individually, each object represents one of the chakras according to the painted color spiral; together they express the continuity and coherence of the whole. Filko’s desire was to use the symbolism of colors to capture „Everything” – from the rudimentary earthly being to transcendence, spirituality, and vacuum. The subject matter of rockets was present in his work already in the late 1960s. Originally, they expressed his fascination with the first flights into space, the discovery of new spheres of human life and the enhancement of knowledge, associating the moment of withdrawal and transfer to other higher dimensions – from physicality to spirituality. The final object is a vertically perforated, white-painted illuminated rocket (Rocket – White –Tranzsprarent – 12th Chakra). It represents an aperture beyond the discerned or conceived reality towards transparent and essential spirituality.

The concept of the author’s spatial thinking is complemented by a monochrome inflatable balloon – a ball that anticipates the metaphysical 5th dimension in the color spectrum. Its shape and meaning suggest the Earth, which „personifies” all three levels of existence at once (earthly life, sphere of space and timeless spirituality that surrounds and highlights everything). The stand-alone work, which is part of a larger installation of 12 balloons (the series Balloons – 12 Colors of Reality, around 2005), points to the structure of Filko’s oeuvre, where each part usually refers to the broader context of the whole but also to itself. In addition to planetary associations, the shape of an object can also imply more universal expressive categories such as completeness, perfection, or absoluteness. Finally, the interpretative context extends the motif of vacuum as an indeterminate void, which Filko embodied presumably most aptly in the object of a transparent balloon (Ø 4 m) made of translucent synthetic plastic.

The model of being according to the author is also visualized by a collection of prints on paper, created mostly around 2005. Back then, Filko presented his installation The Model World/Quadrophonia (together with J. Mančuška, B. Ondreička and M. Pokorný) at the Venice Biennale. He moved his studio on Snežienková Street in Bratislava to his hometown of Veľká Hradná, where he began building a large „Fyilkoráb” (Ship) as his own (unfinished) museum in the form of a total installation. At the turn of 2005 and 2006, he presented the exhibition Up 300000 km/s in the Tranzit gallery in Bratislava, which was another model of this type of environment, arranged in space according to the logic and symbolism of the color spectrum. Filko’s graphic works on paper, often handwritten and „rewritten”, can be perceived as concepts or even proposals for the spatial application of the spectrum of colors in architecture. At the same time, however, they are autonomous artworks, through which the utopian idea of spatial (and timeless) gesamtkunstwerk grows more expressively powerful.

Nina Vrbanová

Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view

SK

Odborníci, kolegovia a blízki priatelia vedia, že dátum a miesto narodenia autora zohrali významnú rolu v celej šírke jeho bohato štruktúrovanej tvorby. Oba údaje sa postupne stali konceptuálnou a zároveň faktickou mytémou utopistického „art-systému“, ktorý Filko budoval a syntetizoval najmä v posledných dekádach života. Jeho rodný list uvádzal dátum narodenia 15. júna 1937 vo Veľkej Hradnej, čo je malá obec v okrese Trenčín. Objektívnu realitu úradného záznamu však Filko neprestajne rozrušoval a vrstvil v intenciách ideálu „subjektívno-objektívneho umenia“. Tento typus tvorby má pôvod v modernom umení, no Filko sa neskôr pod vplyvom konceptuálneho umenia obracia do sféry „splynutia umenia a života“. Na jeho obrazoch a textartových prácach najmä z neskorého obdobia namiesto datovania často nachádzame zvláštny trojdátum „13.14.15.JUNE“. Tento číselný kód odkazoval na autenticky prežitú skutočnosť narodenia 13. júna a úradného zápisu na matrike o dva dni neskôr.

Košaté celoživotné dielo Filka doteraz nie je komplexne spracované. Katalógy k výstavám a publikované reflexie sa spravidla orientujú na vybraný tematický alebo časový segment jeho tvorby. Retrospektívny model výstavy Filka nateraz predstavila iba Štátna galéria v Banskej Bystrici v roku 2003 (Filkontemplaciakcieq, kurátori: A. Vrbanová, V. Beskid). Krátko po nečakanom úmrtí autora usporiadala výstavu aj Slovenská národná galéria v Bratislave (Poézia o priestore – kozme, kurátori: L. Gregorová-Stach, A. Hrabušický), ktorá ale plnokrvnú retrospektívu spolu s monografiou ešte pripravuje. Napriek početným výstavám, odborným analýzam aj reflexiám, je dielo Filka aj naďalej takmer výhradnou doménou zainteresovaných „fajnšmekrov“. Ani nedávny projekt Slovenskej národnej galérie, zostavený pomerne prehľadne a prístupne, do porozumenia širšej verejnosti celkom neprenikol. Zodpovedanie otázok metodiky spracovania, reflexie, ako aj výstavnej prezentácie autora sa stáva čoraz viac naliehavým.

Z obsahového hľadiska sa dielo Filka klasickému umelecko-historickému spracovaniu vzpiera. Nielen absenciou datovania či jeho nahradením autobiografickými údajmi (čo sa mylne považovalo za tzv. antidatovanie), ale najmä tým, že diela staršieho dáta autor ex post výtvarne a významovo rekontextualizuje a prisudzuje im tak nové čítanie. Aplikuje zakaždým aktuálny rozsah poznania a do jeho rámcov retrográdne začleňuje bok po boku staršie i nové diela. Príkladom sú pneumatické objekty a prostredia z konca 60-tych a začiatku 70-tych rokov (napr. Dýchanie – oslava vzduchu, 1970), ktorých forma sa v tvorbe Filka neskôr objaví v novom ideovom kontexte spektra farieb a systému čakier (séria Balóny – 12 farieb skutočnosti, okolo 2005). Plechové objekty neoexpresívne kolorovaných a perforovaných rakiet (séria Rakety 1. – 12. čakra, okolo 2005) majú svoj predobraz zasa v raných grafických a priestorových dielach (napr. PRIESTOR – SPACE X. RAKETY, 1967).

Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view

Inovatívny by mohol byť model výstavy, ktorý by skúmal vývin nosných motívov na pozadí autobiografie autora. Skladba, znaková štruktúra, intertextualita a kontextuálnosť Filkovho diela sťažujú jeho primárnu estetickú recepciu, ktorá sa publiku javí komplikovaná. Pokúsiť sa sprístupniť konceptuálne štruktúrované dielo cez osobný (a v mnohom turbulentný) príbeh autora sa ukazuje ako možné a vzhľadom na povahu tvorby – ktorej cieľom je v rámci základných premís konceptualizmu splynutie umenia a života – aj relevantné. Názov výstavy 2037 je odkazom na futuristicko-utopistický akcent tvorby autora po roku 2000, kedy usiloval o vyjadrenie univerza prostredníctvom spektra farieb a jeho syntézy vo forme inštalácií, objektov, ale aj komornejších konceptov na papieri. Zároveň reprezentuje nenaplnenú utópiu jeho vlastného pozemského pobytu (života), o ktorej v posledných rokoch nielen hovoril, ale ju tak ako triádu dátumov narodenia kódoval najmä v textových a obrazových dielach.

Neveľká, no exkluzívne situovaná výstava Filka prezentuje výber diel zapožičaných zo zbierky Slovenskej národnej galérie v Bratislave a zo súkromného majetku. Ambíciou je ukázať priestorové, plošné, a v neposlednom rade konceptuálne uvažovanie autora o štruktúre sveta a bytia, ako aj vlastnej existencii v ňom. Postupne spresňovaný systém existenciálnych dimenzií života človeka (3.D. = pozemská = červená / 4.D. = vesmírna = modrá / 5.D. = metafyzická = biela) autor neskôr rozvrstvuje do štruktúry čakier pomocou spektra 12 farieb. Tento univerzálno-utopistický systém vyjadrenia kvalitatívnych úrovní života sa po návrate z emigrácie v USA v roku 1990 stáva výrazom väčšiny jeho novších diel, ako aj výstavných koncepcií. Približne od polovice 90. rokov sa v duchu tejto farebno-sémantickej systematiky sústredí na tvorbu komplexného prostredia resp. totálnej inštalácie ako absolútneho sveta osebe. Najskôr vo svojom bratislavskom ateliéri, neskôr vo svojom rodisku – v obci Veľká Hradná, kde dlhé roky plánuje a buduje priestor pre svoje umenie a posolstvo. Opäť tak prevrstvuje objektivizujúci koncept s osobnou mytológiou. Život s umením opäť splývajú v jedno.

Inštalácia 12 plechových rakiet vytvára akoby stĺporadie. Každý objekt samostatne podľa maľovanej farebnej špirály symbolizuje jednu z čakier a spoločne zároveň vyjadrujú kontinuitu a súvzťažnosť celku. Filkovou túžbou bolo v symbolike farieb postihnúť „Všetko“ – od rudimentárneho pozemského bytia až k transcendencii, spiritualite a vákuu. Motívy rakiet v jeho tvorbe nachádzame už koncom 60. rokov minulého storočia. Pôvodne sú výrazom fascinácie prvými letmi do vesmíru, objavovaním nových sfér života človeka a rozširovaním poznania. Asociujú moment odpútania sa a transferu do ďalších vyšších dimenzií – od fyzična k duchovnu. Posledným v slede objektov je vertikálne perforovaná, bielou farbou pomaľovaná a podsvietená raketa (Raketa – White – Tranzsprarent – 12. čakra). Vyjadruje priezor mimo poznanú či mysliteľnú skutočnosť smerom k transparentnej a esenciálnej duchovnosti.

Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view
Stano Filko: 2037, exhibition view

Obraz priestorového myslenia autora na výstave dopĺňa monochrómny nafukovací balón – guľa, ktorá v systéme spektra farieb anticipuje metafyzickú 5. dimenziu. Tvarovo a významovo asociuje zemeguľu, ktorá „zosobňuje“ všetky 3 úrovne existencie súčasne (pozemský život, sféru vesmíru a nadčasovú spiritualitu, ktorá všetko obklopuje a zvýznamňuje). Samostatne stojace dielo, ktoré je súčasťou rozsiahlejšej inštalácie 12 balónov (séria Balóny – 12 farieb skutočnosti, okolo 2005) poukazuje na štruktúru tvorby Filka, kde každá časť spravidla odkazuje na širšie súvislosti celku, ale aj sama na seba. Okrem planetárnych asociácií môže tvar objektu navodzovať aj univerzálnejšie výrazové kategórie ako úplnosť, dokonalosť či absolútnosť. Interpretačné súvislosti rozširuje napokon motív vákua ako neurčitého vzduchoprázdna, ktoré sa Filkovi azda najpresvedčivejšie podarilo vyjadriť v objekte transparentného balónu (Ø 4 m), ušitého z priehľadného syntetického plastu.

Model bytia podľa autora vizualizuje aj kolekcia tlačí na papieri, datovaných prevažne okolo roku 2005. Filko sa v tom čase prezentuje na Bienále v Benátkach inštaláciou Model sveta / Quadrophonia (spolu s J. Mančuškom, B. Ondreičkom a M. Pokorným). Svoj bratislavský ateliér na Snežienkovej ulici sťahuje do rodnej obce Veľká Hradná, kde začína budovať rozsiahly „Fyilkoráb“ ako vlastné (nedokončené) múzeum v podobe totálnej inštalácie. Na prelome rokov 2005 a 2006 v bratislavskej galérii Tranzit realizuje výstavu Up 300000 km/s, ktorá je rovnako modelom tohto typu prostredia, v priestore štruktúrovaného podľa logiky a symboliky spektra farieb. Filkove grafické práce na papieri, často rukopisne komentované a „prepisované“, možno vnímať ako koncepty či dokonca návrhy priestorového uplatnenia spektra farieb v architektúre. Zároveň ale fungujú ako autonómne diela, kde práve utopistická idea priestorového (a nadčasového) gesamtkunstwerk naberá na sile výrazu.

Nina Vrbanová

NEWSLETTER

Co piątek w Twojej skrzynce!


Stopka

ArtystaStano Filko
WystawaStano Filko: 2037
MiejsceKunsthalle Bratislava: Kunsthalle LAB
Czas trwania23.06–27.08.2017
KuratorNina Vrbanová
Strona internetowakunsthallebratislava.sk
Indeks

Zobacz też